×
Môj príbeh Aktuality Naše mesto Program Kontakt PODPORTE NÁS

3. Rešpektované územné plánovanie a mestský rozvoj

Územný plán hlavného mesta SR musí byť v prvom rade dokumentom, v ktorom sa jasne stanoví, v akej podobe chceme vidieť Bratislavu o 15 rokov. Celospoločenskú rešpektovanosť mu zabezpečí nielen vynútiteľnosť na základe zákona, ale predovšetkým jeho vykonateľnosť, teda jasne definované pravidlá a priority, ako aj nástroje a vízia udržateľného mestského rozvoja. Za uplynulých takmer tridsať rokov sa väčšina veľkých projektov v metropole realizovala z finančných prostriedkov súkromných investorov. Všeobecne definované pravidlá, chýbajúca vízia a neraz aj benevolentný prístup zo strany mesta využila časť z nich na realizovanie zámerov, ktoré neboli v prospech obyvateľov Bratislavy, ba dokonca boli v rozpore s nimi. Prírodné obmedzenia a s tým spojená ochrana životného prostredia a zelene, intenzita dopravy a potreby a nároky obyvateľov Bratislavy sú faktormi, ktoré musia byť zohľadnené pri územnom plánovaní. V súčasnosti tvorba strategických dokumentov nie je možná bez aktuálnych dát, preto je nevyhnutné vytvoriť zázemie pre analyticko-strategické kapacity vytvárajúce víziu mesta v úzkej spolupráci s mestskými časťami, ako aj s ostatnými partnermi na území.

Na dosiahnutie cieľa rešpektovaného územného plánovania a mestského rozvoja hlavného mesta budem ako primátor presadzovať:

  • zriadenie Inštitútu strategického rozvoja mesta – každé vyspelé mesto a región majú dnes svoje vlastné dátové centrum, ako aj analyticko-strategickú jednotku. Moderný územný plán sa robí len na základe aktuálnych a overiteľných dát. Rovnako program hospodárskeho a strategického rozvoja mesta nemá byť len formálnym dokumentom nevyhnutným na čerpanie EÚ zdrojov, ale základným nástrojom rozvoja na území mesta obsahujúcim všetky jeho segmenty  vytvoreným za aktívnej spolupráce všetkých socioekonomických partnerov. Do novozriadeného inštitútu by sa mali presunúť zamestnanci z územného plánovania, rozvoja a stratégie, ako aj experti na vyhodnocovanie dát;
  • prijatie moderného územného plánu – územný plán je v prvom rade dokument, ktorý definuje, v akej podobe chceme naše hlavné mesto vidieť o 10 – 15 rokov. Je síce hlavným regulačným nástrojom, zároveň však musí byť aj rozvojovým dokumentom prinášajúcim víziu;
  • vytvorenie digitálneho územného plánu – v elektronickom systéme sa zavedú jasné, zrozumiteľné a  neprekročiteľné pravidlá na povoľovanie stavieb v súvislosti s mierou zastavanosti, intenzitou dopravy a s dopravnou infraštruktúrou, s výškovou reguláciou, so školskou a so sociálnou infraštruktúrou, životným prostredím tak, aby hájili verejný záujem; 
  • definovanie nových rozvojových území – hlavné mesto SR Bratislava sa pre bariéru, ktorú tvorila železná opona, nerozvíjalo prirodzene do všetkých strán. Napriek tomu sú v intraviláne hlavného mesta plochy  s potenciálom byť rozvojovými územiami. Úlohou hlavného mesta je nastaviť jasné pravidlá, ktoré zabezpečia ich kontinuálny rozvoj, zmenia ich z ohrozených zón na perspektívne štvrte, a to pri rešpektovaní priorít verejného záujmu;  
  • vytvorenie vízie revitalizácie existujúcich lokalít – v našom meste sa nachádzajú lokality s unikátnym potenciálom na rozvoj športu, oddychu, kultúry, voľného času či kreatívneho priemyslu. Mesto musí jasne určiť, akú podobu a aké využitie má v budúcnosti poskytovať napríklad priestor Zimného prístavu. Zároveň treba myslieť aj na to, že hlavné mesto SR Bratislava sa má rozvíjať aj na pravom brehu Dunaja, teda na území Lida, Zemníka či v priestoroch areálu vodných športov v Čunove. Dôležitým krokom je revitalizácia areálu Zlatých pieskov, aby spĺňal všetky parametre moderného športovo-rekreačného zariadenia;
  • prijatie koncepcie riešenia ekologických záťaží – naša metropola má na svojom území niekoľko ekologických záťaží, či už ide oblasť skládky CHZJD vo Vrakuni, v priestoroch Istrochemu či napríklad na Rendezi. Mesto musí byť akcelerátorom kooperácie medzi Ministerstvom životného prostredia SR, BSK, vedeckými inštitúciami a mestskými časti s cieľom eliminácie a odstránenia týchto záťaží; 
  • zachovanie nezameniteľnej panorámy mesta – pri územnom plánovaní a strategickom rozvoji je nevyhnutné dbať aj na zachovanie nezameniteľnej panorámy nášho mesta. Nová výstavba by nemala zmeniť výzor mesta tak, aby zanikli dominanty metropoly, ktorými sú hrad,  Katedrála sv. Martina, Slavín, mosty SNP a Apollo, televízna veža na Kamzíku, či krajinotvorba tvorená vinohradmi a lesmi Malých Karpát;
  • regulovanie výstavby v prospech občanov – obmedzenie rozsiahlej urbanizácie stanovením kvót spádovosti (či už na počet obyvateľov alebo na hustotu obyvateľstva) obytných priestorov k verejným službám;
  • zverejnenie územného plánu mesta – v zrozumiteľnom formáte pre obyvateľov mesta ako aj podnikateľov či developerov, v záujme dosiahnuť čo najširšiu dostupnosť a transparentnosť;
  • zrýchlenie schvaľovacích procesov – za podmienky,  že žiadateľ dodrží všetky regulatívy definované v  územnom pláne, ako aj procesný postup, musí mu byť  zo strany mesta garantované operatívne a efektívne vybavenie jeho žiadosti v čo najkratšej lehote. Takýto  proklientský prístup zabezpečí dodržiavanie územného plánu a obmedzí priestor na akékoľvek praktiky korupčného správania;
  • posilnenie postavenia hlavného architekta – v  záujme vnesenia čo najväčšej miery odbornosti, nestrannosti a transparentnosti pri tvorbe a realizácii územného plánu;
  • poskytnutie súčinnosti mestským častiam – pri príprave a realizácii projektov revitalizácie verejných priestranstiev v záujme  získať čo najväčšiu kvalitnú, atraktívnu, plnohodnotnú a udržateľnú verejnú plochu na celom území mesta.   
Späť

Kontakt

Napíšte Vašovi
Napíšte Vašovi